Słowacy zapraszają na “Marsz za niezależną Słowację”


Drodzy przyjaciele!
Serdecznie zapraszamy na Pochód za Niezależną Słowację 2014. Naszym celem jest ukazanie faktu, że straciliśmy niezależność i suwerenność ale również chęć ukazania naszej nienawiści do dyktatury Brukseli. Walczymy o suwerenność i przyszłość narodów europejskich. Jest to powód dla którego również was prosimy o wsparcie. Tylko jeśli powstaniemy razem, możemy udowodnić światu,że dla nas, nacjonalistów, wolność naszych krajów jest najważniejsza. Nie chcemy być i nie będziemy niewolnikami Brukselskiej dyktatury. Marsz będzie miał miejsce 29 marca w stolicy Słowacji Bratysławie. Wszystkie potrzebne informację możecie znaleźć na stroniewww.samostatnost.sk oraz www.pospolitost.org

pochod-2014

za:http://nacjonalizm.wordpress.com/2014/03/11/slowacy-zapraszaja-na-marsz-za-niezalezna-slowacje/

 

 

IDEA POCHODU ZA SAMOSTATNÉ SLOVENSKO

Slovenský národ storočia bojuje o svoj samostatný štát, kde by si vládol sám. Dejiny nášho národa sú totiž popretkávané neprávosťami, útlakom a neslobodou. Boj za slovenskú slobodu sa tiahne ako niť celými dejinami Slovákov.

Po rozpade nášho prvého štátneho útvaru – Svätoplukovej ríše – sme sa stali súčasťou Uhorska, neskôr rakúsko-uhorskej monarchie. V časoch tejto monarchie bojovali za našu slobodu národovecké generácie bernolákovcov, kollárovcov a štúrovcov. Novodobé dejiny Slovákov sa začali vznikom Československa. V Československu sa vytvorilo hlinkovské autonomistické hnutie, ktoré napokon dosiahlo nielen autonómiu, ale aj prvý samostatný štát Slovákov v novodobej histórii. Dňa 14. marca 1939 sme získali vysnívanú slobodu a samostatnosť. Netrvalo však dlho a vplyvom cudzích mocností sme samostatnosť opäť stratili. Stratili sme ju na dlhých 40 rokov, keď na Slovensku vládli komunisti riadení zo zahraničia. Po vláde komunistov a ich zdanlivom páde Slovensko opäť získalo samostatnosť dňa 1. januára 1993, keď sa na prelome rokov v pokoji rozdelila ČSFR. Vznikol tak vytúžený samostatný štát Slovákov. No vplyvom zapredaných politikov, ktorí rozpredali národný majetok, sme o samostatnosť zase prišli vstupom do Európskej únie. Tento deň, teda 1. máj 2004, možno označiť za najčernejší deň novodobej histórie Slovákov, pretože sme svoju samostatnosť odovzdali dobrovoľne.

Vplyvom mediálnej masáže a tlaku politikov bolo referendum o vstupe Slovenska do EÚ úspešné. No takmer polovica národa bola proti tomuto vstupu. Referendum prešlo iba tesne. Politici nám sľubovali lepší život po vstupe do EÚ. Aká je však dnes realita?

Stratili sme svoje hranice, svoju menu. Náš najvyšší zákon, Ústava SR je podriadená zákonom EÚ. Stratili sme možnosť rozhodovať o našom hospodárstve a ekonomike. EÚ ničí našich poľnohospodárov, živnostníkov, aby Slovensko nebolo sebestačné a bolo závislé na dovoze tovaru z bohatých krajín Európy. Zo Slovenska sa stala okupovaná krajina a kolónia, ktorá sa využíva iba na vývoz tovarov, či na stavbu zahraničných fabrík, kde sú naši ľudia vykorisťovaní a ponižovaní. Slováci nevlastnia v našom štáte už nič, všetko sa stalo majetkom zahraničných investorov, či finančných skupín. Vláda SR zadĺžila nás a našich potomkov, aby udržali rozpadajúci sa systém, odsúhlasením tzv. Eurovalu. O toto všetko sme prišli vďaka politike Bruselu. Najhoršie na situácii je, že mnohí Slováci si neuvedomujú, že sme sa vlastne skryto stali súčasťou iného štátu.

Európska únia totiž vykazuje všetky znaky štátu: má svoj parlament, svojho prezidenta, svoje politické strany (frakcie v európskom parlamente), má svoju hymnu, vlajku, svoju ústavu, svoje hranice, svoje obyvateľstvo. Dnes je už úplne jasné, že sme svoju slobodu a samostatnosť stratili. Preto ju musíme získať nazad!

Akcia Pochod za samostatné Slovensko 2014 má poukázať na to, že sme stratili svoju samostatnosť a suverenitu, no hlavne slúži na to, aby sme prejavili svoj odpor k diktatúre Bruselu. Akcia bude manifestáciou národovcov, oslava slovenskosti a prejavenie túžby po slobode. Preto je veľmi dôležité, aby sme všetci prišli 29. marca 2014 do Bratislavy, aby sme ukázali, že národovci na Slovensku nedovolia, aby slovenský národ trpel a bol ponižovaný. Termín bol zvolený blízko výročia vzniku Slovenského štátu. Na toto výročie sa začína opäť boj za našu samostatnosť. Pre národ je veľmi dôležité mať svoj samostatný štát. Nielen ako predpoklad plného rozvoja svojich schopností a možností, ale aj ako podmienku svojej ďalšej existencie. Velikáni slovenského národa bojovali a trpeli, aby sme boli slobodní. Bernolákovci, kollárovci, štúrovci, hlinkovci – tí všetci bojovali za slovenskú slobodu. Ukážme, že si vážime ich obety, nebuďme ľahostajní, pohodlní a poďme všetci spoločne bojovať za samostatné Slovensko! Za odkaz Ľudovíta Velislava Štúra, Andreja Hlinku, Jozefa Tisa, za odkaz martýrov slovenskej slobody Viliama Šuleka a Karola Holubyho i za iných, minulých i budúcich mučeníkov. Prichádza jar a táto manifestácia by mohla byť začiatkom jari pre slovenský národ. Vykročme spoločne s výkrikom na perách: „Chceme späť slobodu!“.

Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí:
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?

Janko Kráľ

za:http://samostatnost.sk/idea.html

PREČO SLOVENSKÁ REPUBLIKA UŽ NIE JE POLITICKY NEZÁVISLÝM A SUVERÉNNYM ŠTÁTOM

Slovenská republika vstupom do Európskej únie a následne prijatím eura a Lisabonskej zmluvy stratila politickú nezávislosť a suverenitu, ktorú získala po mnohých rokoch 1. januára 1993. Slovensko sa svojim postavením v podstate vrátilo do čias bývalej československej federácie. Slovenský národ tým prišiel o svoju národnú slobodu!

1. Suverenita je definovaná ako „nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či vo vnútri štátu (vnútorná suverenita) alebo mimo hraníc daného štátu (vonkajšia suverenita)“.

Štátna moc Slovenskej republiky je v súčasnosti v ekonomickej, hospodárskej, obchodnej a menovej oblasti (čiže kľúčových oblastiach štátu) a čiastočne aj v ďalších oblastiach (sociálna politika, veda a výskum, ekologická politika, vzdelávanie a kultúra, azylová a prisťahovalecká politika, zahraničná politika, bezpečnostná politika) závislá od nadnárodnej moci Európskej únie.

Podriadenosť SR Európskej únii dokonca zakotvila aj novelizovaná Ústava SR. Čl. 7 ods. 2 hovorí, že „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Z toho vyplýva, že priamo v Ústave SR, ako základnom zákone nášho štátu, bola zakotvená:

  • možnosť vzdať sa časti práv, ktoré dovtedy patrili výlučne Slovenskej republike,
  • nadradenosť (prednosť) právnych predpisov EÚ pred zákonmi Slovenskej republiky!

To znamená, že na Slovensku môžu byť prijaté len také zákony, ktoré neodporujú nariadeniam, smerniciam a iným právnym predpisom Európskej únie. O riadení nášho štátu nerozhoduje Slovenská republika a jej zvolení poslanci, ale orgány Európskej únie, v ktorých má Slovenská republika len nepatrné slovo (v rozhodujúcom orgáne Rade EÚ máme len 7 hlasov z 345, čo je len 2,02% všetkých hlasov!) Na Slovensku teda de facto vládne Brusel!

V praxi to znamená, že:

  • nám Brusel pod hrozbou sankcií okrem iného prikazuje aj to, čo a koľko môžeme na Slovensku vyprodukovať, ako majú vyzerať a volať sa naše výrobky a mnoho ďalších častokrát nezmyselných detailov,
  • stratili sme vlastnú menu a teda aj možnosť priamo ovplyvňovať finančnú politiku štátu (kto ovláda menu, ovláda financie a tým aj celý štát),
  • nemáme vlastnú colnú ani hospodársku politiku (tým sme stratili možnosť chrániť a podporovať slovenských výrobcov pomocou ciel, zákazov dovozu, špeciálnych daní na zahraničné výrobky alebo inými opatreniami),
  • nemáme vlastnú trhovú politiku (zaviedol sa tzv. voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, čo znamená, že ktorýkoľvek cudzinec z členského štátu EÚ môže k nám pricestovať, usadiť sa, podnikať, voliť a byť volený v komunálnych voľbách, kupovať náš majetok a to bez toho, aby sme ho mohli obmedzovať, tak isto nemôžeme obmedzovať cudzie firmy),
  • stratili sme štátne hranice (obyvatelia iných členských štátov EÚ, vrátane zločincov a nepriateľov nášho štátu, k nám môžu voľne cestovať a naši zločinci môžu ľahšie ujsť do zahraničia),
  • Brusel nám určuje minimálnu sadzbu daní (čiže aj keby sme chceli niektoré dane nemôžme celkom zrušiť),
  • Brusel zasahuje aj do etických otázok nášho štátu (pod jeho tlakom sme museli prijať tzv. Antidiskrimaničný zákon, ktorý má chrániť sexuálnych úchylákov – homosexuálov, pred diskrimináciu napr. v zamestnaní; v praxi to znamená, že im musíme umožniť aj prácu v školách či pri inej výchove detí a mládeže).
  • a množstvo iných vecí nesmieme robiť len preto, že to nedovoľuje právny poriadok EÚ a ak by sme ho ignorovali hrozili by nám obrovské pokuty, či iné sankcie.

To, čo nám diktuje Európska únia nám v minulosti nediktovala ani Praha, ani Berlín, ani Moskva!

2. Európska únia mala už v čase vstupu Slovenska (1.5.2004) charakter štátu – federácie, nie medzinárodnej organizácie, ako si mnohí myslia. Po prijatí tzv. Lisabonskej zmluvy sa tento štátny charakter EÚ ešte viac posilnil. Do budúcnosti sa otvorene hovorí o tzv. Spojených štátoch Európskych.

Európska únia má narozdiel od medzinárodných organizácií ako OSN, NATO a pod. viaceré typické znaky štátu (tučným sú tzv. primárne znaky štátu):

  • územie (vymedzené tzv. Schengenskou zmluvou, ktorá de facto zrušila dovtedajšie hranice medzi členskými štátmi EÚ a zaviedla jednotný systém kontroly na hraniciach s inými štátmi),
  • obyvateľstvo (existuje dokonca občianstvo EÚ, vrátane osobných dokladov formátu EÚ – občianske preukazy, pasy, vodičské preukazy, technické preukazy, apod.),
  • organizácia prostredníctvom práva (právny poriadok EÚ tvoria nariadenia, smernice a pod., automaticky nadradené právnym predpisom členských štátov, a to pod hrozbou sankcií).
  • sústava orgánov (zákonodarných, výkonných, súdnych a reprezentačných orgánov): parlament (tzv. Európsky parlament ako kontrolný orgán a čiastočne rozhodujúci orgán, a Rada Európskej únie, ako rozhodujúci orgán), vláda (tzv. Európska komisia), súdnictvo (Súdny dvor v Luxemburgu), prezident (tzv. Predseda Európskej rady),
  • politické strany (frakcie v Európskom parlamente),
  • menu (Euro) a centrálnu banku (Európska centrálna banka vo Frankfurte nad Mohanom),
  • symboly (vlajku, hymnu, a pod.),
  • rozpočet (financovaný s príspevkov jednotlivých členských štátov, z neho sú následne poskytované peniaze na plnenie rôznych politík EÚ).

Len tesne neprešiel návrh na zavedenie Ústavy EÚ (!), čo je tiež typickým prvkom, ktorý majú len štáty, nie medzinárodné organizácie. Ústavu, ale fakticky nahradila Lisabonská zmluva, ktorá zaviedlo všetko podstatné z plánovanej Ústavy, ale šikovne skryla svoj skutočný význam tým, že sa vzdala určitých formalít.

Z toho vyplýva, že Slovenská republika je už teraz fakticky a v zásade súčasťou iného štátu – federácie EÚ, čiže jej postavenie bolo degradované na podobnú úroveň (a v niektorých ohľadoch ešte horšiu, viď bod 3), akú majú napr. štáty Kalifornia, Texas a iné americké štáty v rámci federácie USA. Aj tie si môžu isté záležitosti spravovať sami, nie sú ale politicky nezávislé a suverénne. Stačí si porovnať Ústavu USA a Lisabonskú zmluvu EÚ, ktoré používajú rovnakú terminológiu, podobné formulácie a z právneho hľadiska sú čo do právomoci členských štátov úplne totožné. Podľa Ústavy USA: „Práva, ktoré ústava výslovne nepriznáva Únii ani ich nevylučuje z právomoci štátov, náležia jednotlivým štátom alebo ľudu.“ Podľa Lisabonskej zmluvy EÚ: „V súlade s článkom 3b právomoci, ktoré na Úniuneboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.“ To znamená, že tak ako v Spojených štátoch Amerických (v americkej „Únii“) aj v Európskej únii majú členské štáty len tie práva, ktoré nezískala „Únia“.

Budúcnosť bude ešte horšia. Nesmieme zabúdať, na to, že konečným cieľom tvorcov Európskej únie nebola nejaká medzinárodná hospodárska alebo obranná organizácia založená na spolupráci nezávislých a suverénnych národných štátov. Nikdy sa netajili tým, že ich konečným cieľom je vytvorenie európskeho štátu – federácie (politickej únie) tzv. Spojených štátov Európskych (čiže európskej obdoby Spojených štátov Amerických). Tak ako v každej federácii ani v týchto členské štáty nemajú plnú suverenitu a nezávislosť, ale podriaďujú sa vyššej nadnárodnej moci. Napr. už v roku 1946 v Zürichu britský premiér Winston Churchill vyhlásil: „Musíme vybudovať Spojené štáty Európy. Je to jediná možnosť ako umožniť stovkám miliónov pracujúcich znova nájsť svoje drobné radosti a vieru v to, že život sa oplatí žiť… Prečo by nemohla existovať európska skupina schopná poskytnúť poblúdeným národom tohto rozbúreného a mocného kontinentu pocit širšieho vlastenectva a spoločného občianstva?“ Aj dnes významní politici v EÚ či rôzne vplyvné nadnárodné korporácie čoraz otvorenejšie hovoria o tom, že EÚ musí postupne smerovať cez fiškálnu (rozpočtovú úniu) až k politickej únii – Spojeným štátom Európskym (napr. bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder alebo jedna z najväčších bánk na svete – americká Citigroup).

3. Postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii je ešte menšie ako majú americké štáty v USA.

V USA rozhoduje o zákonoch Kongres, t. j. senát a snemovňa reprezentantov. Bez súhlasu oboch komôr tohto parlamentu nie je možné prijať žiaden zákon. V Senáte má každý členský štát USA rovnaký počet senátorov, čiže aj hlasov. Naproti tomu v EÚ rozhoduje o právnych predpisoch EÚ len tzv. Rada EÚ, v ktorej má každý členský štát EÚ počet hlasov zodpovedajúci počtu jeho obyvateľov. To znamená, že kým v USA majú členské štáty bez ohľadu na veľkosť rovnaké postavenie aspoň v Senáte, v EÚ panuje nerovnosť a teda podriaďovanie menších a slabších štátov väčším a silnejším.

 

za:http://samostatnost.sk/samostatne.html

 

POKYNY PRE ÚČASTNÍKOV

Od účastníkov podujatia požadujeme, aby dodržiavali nasledujúce zásady:

  1. Vždy počúvajte pokyny organizátorov – budú označení červenou rukávovou páskou.
  2. Správajte sa vždy slušne, ľudia sa na nás pozerajú.
  3. Na akcii nepožívajte žiadny alkohol. Osoby, ktoré budú pod vplyvom alkoholu, budú z akcie vykázané.
  4. Nebavte sa s médiami, na to sú tu organizátori akcie. Ak vás oslovia médiá, pošlite ich za organizátormi akcie.
  5. Na miesto konania akcie prichádzajte vždy vo väčších skupinách. Pri opúšťaní podujatia platí to isté pravidlo.

Čo si treba priniesť so sebou?

  1. Ruksak s potrebami pre aktivistov, ktorý by mal obsahovať:
    • Fľašu s čistou vodou – treba dodržiavať pitný režim a zvlažiť hrdlá po skandovaní hesiel.
    • Niečo malé pod zub – vhodné sú energetické tyčinky alebo jedlo, ktoré sa nekazí, ktoré môžete rýchlo rozbaliť a skonzumovať.
    • Pršiplášť – v prípade zlého počasia.
    • Šatku – v prípade použitia slzného plynu políciou sa môže obliať vodou a nasadiť na tvár ako ochrana proti plynu.
    • Čiapka – tiež v prípade zlého počasia.
  2. Vlajky SR
  3. Transparenty s heslami za slovenskú samostatnosť, či proti diktatúre Európskej únie. Vyhradzujeme si právo odstrániť nevhodné transparenty či vlajky.

Dopravné spojenie

R 602 Čingov – 29. marec 2014

Košice – 6:08 » Kysak – 6:22 » Margecany – 6:38 » Spišská Nová Ves – 7:05 » Poprad-Tatry – 7:26 » Štrba – 7:42 » Liptovský Mikuláš – 8:10 » Ružomberok – 8:29 » Kraľovany – 8:44 » Vrútky – 8:59 » Žilina – 9:19 » Považská Bystrica – 9:52 » Púchov – 10:05 » Trenčianska Teplá – 10:27 » Trenčín – 10:37 » Nové Mesto n.Váhom – 10:55 » Piešťany – 11:08 » Leopoldov – 11:21 » Trnava – 11:35 » Bratislava-Vinohrady – 11:59 » Bratislava hl.st. – príchod o 12:05

Mapa

MHD z vlakovej stanice

Autobus č. 93 (smer Petržalka, Vyšehradská) zo zastávky Hlavná stanica na zastávku Hodžovo námestie (cesta trvá 4 min, autobus odchádza približne každých 8 minút).

MHD z autobusovej stanice

Trolejbus č. 206 (smer Kramáre, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb) alebo 208 (smer Staré Mesto, Šulekova) zo zastávky Autobusová stanica na zastávku Hodžovo námestie (cesta trvá 6 min, trolejbus odchádza približne každých 10-12 minút).

GPS súradnice

Hodžovo námestie: 48° 8′ 56.1994564″ N, 17° 6′ 27.5959396″ E (nachádza sa tam Prezidentský palác)

Hodžovo námestie

 

za:http://samostatnost.sk/pokyny.html

 

AKCIU PODPORUJÚ

Slovenská pospolitosť Turistický klub Plesnivec Vzdor NOOS Odpor Budíček PrútyKníhkupectvo Svojeť Slobodné médiá

 

za:http://samostatnost.sk/podpora.html

 

Reklamy

Skomentuj

Wprowadź swoje dane lub kliknij jedną z tych ikon, aby się zalogować:

Logo WordPress.com

Komentujesz korzystając z konta WordPress.com. Wyloguj / Zmień )

Zdjęcie z Twittera

Komentujesz korzystając z konta Twitter. Wyloguj / Zmień )

Facebook photo

Komentujesz korzystając z konta Facebook. Wyloguj / Zmień )

Google+ photo

Komentujesz korzystając z konta Google+. Wyloguj / Zmień )

Connecting to %s